Mimoriadne vysoké hodnoty tlaku vzduchu na Slovensku 15. – 16. januára 1882 



Jednou zo záujmových situácii (tlakových výší) s dosahovanými veľmi vysokými hodnotami tlaku vzduchu na území (dnešného) Slovenska, ktoré sme popri ďalších analyzovali v publikácii [1], bola mohutná výš v januári 1882. Aj na základe viacerých zmienok v príslušnom článku na Wikipedii je zrejmé, že táto situácia bola historicky významnou v geografickom priestore na západ a severozápad od nášho územia.

K vyhodnoteniu tejto situácie na Slovensku sme napokon v práci [1] uviedli, že v jej prípade sa nepodarilo zistiť spoľahlivé nadmorské výšky tlakomerov, nakoľko v danej dobe ešte neboli široko zrealizované presné geodetické merania (jedinú zistenú výnimku s nivelačným zameraním tlakomeru predstavovala stanica v Banskej Štiavnici) a nadmorské výšky boli prevažne stanovované pomocou samotných barometrických meraní, ktoré sa však v rámci metód výškových meraní vyznačujú nízkou presnosťou s existujúcou odchýlkou aj niekoľko metrov.

Medzičasom však vďaka získanej publikácii [2] bolo možné dopočítať spoľahlivé (oficiálne) hodnoty redukovaného tlaku vzduchu (metodika podľa [1]) v uvedenej situácii aj pre niektoré ďalšie meteorologické stanice. Najvyššie zistené hodnoty, ktoré znázorňuje Obr. 1, boli dosiahnuté spravidla 15. januára 1882 ráno alebo večer, niekde však aj ráno 16. januára 1882.


Obr. 1: Najvyššie zistené okamžité hodnoty tlaku vzduchu redukovaného na hladinu mora [hPa] na meteorologických staniciach na Slovensku 15. ‒ 16. januára 1882.


V Hurbanove ide popri rekordnej tlakovej výši v januári 1907 a výši na Vianoce roku 1963 o tretí známy prípad dosiahnutia hodnoty 1050 hPa [1; 3], pričom práve v januári 1882 sa tak podľa všetkého stalo prvýkrát v histórii oficiálnych meteorologických meraní tlaku vzduchu na tejto stanici, ktoré začali v marci 1872. Nie je vylúčené, že tunajšia hodnota 1050,5 hPa, zaznamenaná 15. januára 1882 vo večernom klimatickom termíne (21h), môže byť v budúcnosti ešte spresnená/navýšená v prípade dostupnosti niektorých ďalších zdrojov meteorologických údajov.

V Oravskom Podzámku bolo podľa [2] 16. januára 1882 dosiahnutých 1052,7 hPa (1052,8 hPa podľa aktuálnej metodiky [1]), najvyššou prepočítanou sa však ukazuje hodnota 1052,9 hPa už o deň skôr. V každom prípade však ani jednu z týchto hodnôt nemožno považovať za oficiálnu, pretože nadmorská výška oravskopodzámockého staničného tlakomeru nebola stanovená presným (nivelačným) meraním a pri redukcii na hladinu mora bola použitá výška, odhadnutá barometricky voči niekoľkým ďalším staniciam v širšom okolí [2; 4].

Príspevok [5] uvádza dosiahnutú hodnotu 1047,9 hPa v Nedanovciach (okres Partizánske) 15. januára 1882, korektnosť ktorej sa však zatiaľ nepodarilo spoľahlivo overiť.


Literatúra:

[1] Výberči D., Faško P., Pecho J., Bochníček O., Csörgei T., Babin Ľ. (2020): O extrémoch redukovaného tlaku vzduchu na Slovensku: najvyššie hodnoty. Meteorologické zprávy 73(2): 39–45. <online> <online2>
[2] Róna Zs. (1897): A légnyomás a magyar birodalomban 1861-től, 1890-ig. Budapešť: A Királyi Magyar Természettudományi Társulat. 204 s.
[3] Výberči D., Pecho J., Faško P., Šinger M., Csörgei T., Babin Ľ., Bochníček O. (2020): Aké je absolútne slovenské maximum redukovaného tlaku vzduchu? Slovenský hydrometeorologický ústav. <online>
[4] Hann J. (1887): Die Vertheilung des Luftdruckes über Mittel- und Südeuropa. Viedeň: Eduard Hölzel Verlag. 220 s.
[5] Friesenhof G. (1907): A januáriusi hideg-periódus oka. Időjárás 11(2): 39–42. <online>



:writing: Dalibor VÝBERČI